Oplatí sa letieť cez Peking? 2 fešáci z Liptova tvrdia že áno
Inšpirovaní párikom spod Tatier z hybajcestovat.sk, vyobliekaní v tričkách od Onelifeclothing, gadgetmi od iVychytavok sme sa rozhodli vycestovať do Ázie, na Filipíny. Dobrodružstvo začalo už tým, že sme si kúpili letenky s dvojdňovou zastávkou v Pekingu. Kupovali sme ich za 460 eur, vďaka akcii ktorú sme vychytali na Letenkách za babku. Ostávalo sa už len 30x vyspať, pobaliť, rozlúčiť a boli sme na ceste. Čakal nás let Viedeň -> Peking -> Manila. Odtiaľ Cebu, Siargao a Palawan.
Peking here we come…
Najväčším zážitkom z letu bol hlavne spolusediaci, ktorý mal na sebe čínsku reprezentačnú súpravu a 8 hodín nervózne striedavo kyvkal nohami. Určite to bol majster sveta v tomto športe. Peking nás privítal teplotou -5°C, slnečnou oblohou a trochu dlhším zdržaním na pasovej kontrole kvôli 72 hodinovemu bezvízovému vstupu. Papierovačiek je k vstupu rozhodne veľa, nepríjemná časť bola napríklad to, že nám zobrali pas a odišli preč. Celé divadlo a vyplňovačky trvali tak 30min. S rukami bolavými od písania sme sa vybrali do mesta.
Osobne by som Peking nazval mestom parkov, zelene a poriadku, teda aspoň čo sme mali možnosť vidieť z cesty z letiska do centra. Do centra sa zveztiete buď vlakom – airport expresom, autobusom alebo taxíkom. Taxík neodporúčame, keďže vyjde 10x drahšie. My sme šli autobusom z nástupišta 13, a určite odpodúčame, pretože zažijete atmosféru preplneného veľkomesta a trúbiacich vodičov. Taliani sa zrazu zdajú pokojní a disciplinovaní vodiči. Bývali sme v Jade Hoteli, dá sa objednať napríklad cez Agodu, cenovo dostupný a blízko zakázaného mesta, avšak trošku dalej od metra na ktoré sme chodili rikšou.
Nažhavení z atmosféry sme len chvíľu pospali a vybrali sa do mesta za jedlom. Veď čínska kuchyňa má byť jednou z najlepších na svete. Objednali sme si všetko, čo bežne nejeme ako napríklad vyprážané červíky a pre personál sme boli atrakciou, keďže sme si toho objednali naozaj hodne. Veľmi nás pobavilo ako domáci neskutočne nahlas chlípu a srkajú polievku s rezancami, čo sme si osvojili hneď aj my.
Sajtsíing
Spokojne najedení sme sa vybrali na preslávenú Wanfujing street, miesto nákupných centier a úzkych uličiek s foodmarketmi a predajcami suvenírov, kde dokážu ponúkať opražené a napichnuté na špajly všetko, čo sa hýbe. Rozumej naozaj úplne všetko. A tak sme ochutnávali a spoznávali až do noci.
Ďalšie ráno sme veľmi nezvládli a za atrakciami sme sa vybrali až na obed. Ulice už boli plné turistov, otravných sprievodcov a vodičov rikší. My sme však mali jasný plán a vybrali sa priamo do Jingshan parku. Jeho dominantou je chrám s výhľadom na Peking a celé zakázané mesto s cisárskym palácom.
Klobúk dole pred parkami. Tie sú v Pekingu príkladne udržiavané. Na jednej veci sme sa však nevedeli zhodnúť, či výhľad na všetky strany kazí smog alebo jesenná inovať. V parkoch nájdete skupinky dôchodkýň, ktoré spoločne každé ráno tancujú, cvičia a rozdávajú úsmevy na všetky strany. Najmä vďaka tomu a strave vyzerajú veľmi zachovalo.
Odtiaľ sme sa pobrali do susediaceho Beihai parku s jazierkom a trochu divnou zvonovitou stavbou na vrchu. Chceli sme sa povoziť na loďkách po jazierku, ale cena bola ďaleko mimo náš budget.
Zakázané mesto
Následne nás čakala asi najnáročnejšia zastávka a to námestie Tian’anmen, cisársky palác a preslávené zakázané mesto. Už mierne unavených nás čakala prísna bezpečnostná kontrola a nekončiaci rad turistov pred vstupom.
Hecli sme sa a urobili dobre. Všetko pôsobí obrovsky, megalománsky a až neuveriteľne. Trochu absurdne sme vnímali veľkú vázu s kvetmi v strede námestia a zvyknúť si treba aj na všade prítomných policajtov a vojakov.
Zakázané mesto sa skladá z komplexu chrámov a palácov s typickou čínskou architektúrou a rozhodne je to výlet na takmer cely deň. Postupne prejdete jednotlive rozľahlé námestia a modlitebne, až máte pocit dejavú, pretože sa veľmi od seba nelíšia.
Unavení po celodennom chodení sme si cestou späť kúpili radšej 2 fľaše vína a ráno samozrejme privstali, ale bohužiaľ nás spánok premohol a opäť sme posledný deň v Pekingu prispali. Poponáhľali sme sa s check outom a rýchlo utekali na metro smer Summer palace na severe.
Summer palace
Z hotela sme si zobrali rikšu, nech teda namiesto metra zažijeme aj niečo tradičné a veru tak aj bolo. Okrem toho že sme na pár križovatkách išli v protismere, nedohodli sme si cenu dopredu. Podnikaví Číňan nás vysadil kúsok od stanice metra a vypýtal 2 x 180 juanov, so slovami že nám urobil tour cez Hutongs – historické domy v pôvodnom štýle – a že sme príliš veľkí a ťažkí a mával na nás letákom vo fólii. Nedali sme sa a dali mu 25 juanov a odišli preč. Bežne nám ponúkali odvoz za 3 až 5 juanov.
Po asi polhodinovej ceste sme najskôr zašli do lokálnej reštaurácie a z obrázkového menu si objednali jedlo. Voľba dobrá, no opäť nám doniesli kýbel polievky, ktory sme nešli dojest. Sŕkanie nudlí nám už ide lepšie ako domácim a tak spokojne najedení sme zamierili do parku.
Summer palace je letné sídlo cisára postavené postupne od roku 1710 a je to niečo úžasne, doporučujeme si vyhradiť naň pokojne celý deň a možno aj objednať aj Local guida. Chrámy a iné pamiatky sa rozliehaju na brehoch jazera, úpätí malého kopca a je absolútnym zážitkom prechádzať sa jednotlivými chrámami, uličkami a previesť sa loďkou po jazere.
Tu sme však atrakciou okrem pamätihodností boli aj my. Rôzne skupinky nás zastavovali a chceli sa s nami fotiť, zrejme ešte belochov nevideli. Trochu nás mrzelo, že sme museli opustiť toto nádherné miesto skôr, aby sme pohodlne stihli let smer Manila.
Zastávka v Pekingu na výbornú
Na cestu späť sme opäť využili metro a expres vlak, z ktorého sme mali trochu zvláštny výhľad, keďže celé mesto bolo ponorené v smogu. Dokonca počasie na mobilných telefónoch ukazovalovo hazardous alebo unhealthy air, čo sme doposiaľ v Európe nezažili. Systém metra s 18 linkami v Pekingu je veľmi efektívny a dostanete sa pohodlne všade kam potrebujete. Lístok si kúpite v automate, kde je k dispozícii aj anglicky jazyk.
Zastávka v Pekingu bola rozhodne dobrou voľbou, veľkým dobrodružstvom a opäť školou života, ako sa žije inde vo svete. V Číne sú sociálne siete západného sveta blokované a cenzurované. Nahrať foto na instagram, čeknúť lokalitu na FB alebo googliť, tak na to môžeš rýchlo zabudnúť. Hlavne chýbajúci Google dosť obmedzí plánovanie aktivít. Dva večery sme preto strávili po dlhých rokoch v spoločnosti mapy. Ak radi objavujete a skúšate nové veci, tak odporúčame určite navštíviť túto destináciu.
Hybaj Cestovať je otvorený pre všetkých cestovateľov. Odteraz si môžeš u nás založiť vlastný cestovateľský blog, kde sa môžeš podeliť o svoje zážitky, fotky a cestovateľské rady. KLIKNI TU pre viac info.
Dudykoff
Miro DudaV mladosti veľa behal na atletickom ovále, teraz sa snaží behať po svete. Chalan s veľkým srdcom a zápalom pre všetky možné športy, žije v Bratislave kde si plní podnikateľské sny, no víkendy trávi na rodnom Liptove. Zimy brázdi svahy v Jasnej spolu s freeridelm bandou a darí sa mu spoznávať aj ďaleké krajiny Ázie a Austrálie. Riadi sa mottom, keď niečo chceš proste si za tým chod.
Podobné články:
-
2 dni 1 noc a 39 kilometrov po hrebeni Nízkych Tatier
Hrebeňovka Nízkych Tatier alebo aj “Cesta hrdinov SNP “ sa začína na Donovaloch a končí v Telgárte. Spolu meria 98…
-
Bicykel, Kvačany a výlet 150 rokov do minulosti
Je neskoré ráno a pomedzi oblaky začína konečne vykúkať slniečko. Črtá sa krásny deň a aj keď sme časovo obmedzení…
-
Modro-modré Temnosmrečinské plesá (1677 mnm)
Pred nedávnom sme sa na Temnosmrečinské plesá (1677 mnm) pozerali z Kôprovského štítu, teraz sme sa rozhodli si ich ísť…
