Kultúrny šok alias Hong Kong # 2/2
V prvom diely “Kultúrny šok alias Hong Kong # 1/2“ sme obdivovali logistické veľdielo International Hong Kong Airport. Následne sme cestovali cez Lantau Island do down-town časti Kowloon, kde sme mali naše ubytovanie. Podelili sme sa s prvými pocitmi pri vstupe do našej izby a tiež sme poradili kde ísť naplniť lačné žalúdky po celodenných výletoch.
V tomto diely budeme objavovať krásy denného veľkomesta a kultúru nočného Hong Kongu. V rámci úniku za prírodou navštívime zelený Lantau Island a magickú najväčšiu bronzovú sochu Budhu na svete, zasadenú na jednom z jeho vrcholov. Na svoje si prídu aj šopoholici, keďže sme sa dostali aj do nákupných centier a omrkneme tiež nakupovanie na najznámejšom trhu v Hong Kongu, Temple Street Market. Spomenieme aj naše pocity z bezpečnosti veľkomesta a zavŕšime to sumárom, čo by sme nabudúce pri návšteve mesta urobili inak.
Západ slnka nad Hong Kongom z prístavu
Hong Kong cez deň
V Hong Kongu bolo cez deň 40 stupňov a pocit “ulepenosti” umocňovala k tomu všetkému neuveriteľná vlhkosť. Vzduch na uliciach stál a mal špecifický zápach a betón sálal teplo smerom nahor. Ulice boli zapchaté autami a autobusmi a chodníky boli plné ľudí.
Rýchlosť a smer chôdze sme si často krát neurčovali my, ale dav ľudí v ktorom sme sa niesli. Každý sa niekam ponáhľal s kávou v jednej ruke a mobilom v druhej, alebo sa počas chôdze pasoval s nejakou “delikatesou” z rýchleho občerstvenia. O zanietenom výraze v tvári nejdem ani hovoriť. Po spomalenom živote na Siargao, to bola pre nás facka a ešte viac som si uvedomila svoju vďačnosť za ostrovný štýl nažívania, pre ktorý sme sa rozhodli.
Kowloon Park
Po šoku, ktorý sme videli na uliciach sme sa rozhodli ísť niekam za zeleňou. Google nám poradil v oblasti Kowloon, obľúbený Kowloon Park. Išli sme tam chôdzou z nášho ubytovania približne 10 minút a prišli sme tam upotení ako myši. Akonáhle náš tieň všetkých tých stromov trošku schladil a zápach z betónových ulíc sa stratil, rozkukali sme sa okolo seba. Park bol naozaj krásny. Chodníčky boli husto lemované rôznymi druhmi rastlín, kvetov a stromov.
Všade bambusy
Zo stromov sa ozýval spev vtákov a my sme začínali zabúdať na veľkomesto z ktorého sme prišli. Park je zaujímavý aj tým, že je tam veľa jazierok napríkad s voľne žijúcimi pelikánmi a iným vtáctvom. V každom jazierku bolo aj hodne korytnačiek písmenkových (presne takých aké môžete kúpiť u nás v zoomarkete). S Chomčom sme sa vrátili do detstva, keďže každý z nás mal doma po dve. Lavičky a prístrešky s klasickou čínskou strechou na koncoch vyhnutou nahor, poskytovali dokonalé miesta na oddych a boli využívané miestnymi chlapmi na poobedňajšie partie hry Mahjong.
Miestni chlapi a ich oddychové odpoludnie pri hre Mahjong v Kowloon Park
Aktivita bola výlučne mužská záležitosť a po žene tam nebolo ani stopy. Tie sa v parku venovanli akému si druhu relaxačného cvičenia, ale akému to vám povedať neviem. Atmosféra v parku sa nám páčila! Zeleň, spev vtákov, jazierka, množstvo korytnačiek a zabávajúci sa ľudia s úsmevom na perách.
Kowloon Park nás pozitívne prekvapil a ak budete mať v centre Hong Kongu potrebu okamžitého úniku z hektických ulíc, park je tým správnym miestom.
Prístav na pevninskej časti Hong Kongu
Ďalšou zastávkou po Kowloon Parku bol prístav. Chôdzou nám to trvalo 20 minút a prišli sme tam práve včas pred západom slnka.
Na mieste z kadiaľ vychádzali ferry na Hong Kong Island to naozaj žilo. Turisti ale aj domáci čakali na lode a mrava okolo bola doplnená predvádzaním sa miestnych umelcov. Zväčša hudobníci, ktorí hrali na gitaru, bubny, bongá a píšťaľku. Niektorí si tam doniesli aj vlastnú aparatúru a spievali do mikrofónu. Nie sme žiadni odborníci, ale ich tvorba bola pecková a talent im teda rozhodne nechýbal. Všetko bolo doplnené západom slnka nad prístavom a mrakodrapmi na druhej strane na Hong Kong island-e.
Hong Kong Island
Hong Kong Island sa nachádza južne od pevinskej časti veľkomesta a je známy vysokými mrakodrapmi bánk, búrz a ďalších inštitúcií. Išli sme tam metrom, ktoré ide popod vodu, ale dá sa tam ísť aj loďou. Metro nás vyšlo ani nie euro.
Najznámejšie budovy
Okrem veľkých a honosných budov ako napríklad The Bank of China, Cheung Kong Centre, Lippo Centre nám najviac padla do oka 118 poschodová-najvyššia budova mesta ICC Building, kde si horných 16 poschodí prenajíma Ritz Hotel. Zaujímavá bola aj budova Jardine House, ktorá je plná právnikov a bankárov a má okná v tvare kruhu, ktoré vyzerajú ako diery. Ešte zaujímavejší je jeho slangový názov odvodený od tvaru okien “The Building of Thousands Ass-holes” v preklade budova tisícich hajzlov. Jednotvárnosť ulíc a námestí medzi mrakodrapmi je rozbitá sochami a umením.
“Eskalátorová ulica”
Central Mid-Levels eskalátorový systém je najdlhší krytý eskalátorový systém na svete a meria 800 metrov. Jeho prevýšenie je 135 metrov a bol postavený pozdĺž schodiskovej do vrchu idúcej Cochrane Street. Samozrejme, že sme tento eskalátor vyskúšali a teda musím povedať, že pri pečúcom slnku a 40 stupňových teplotách nám značne uľahčil život. Na eskalátore je niekoľko výstupov na ulicu, kde je množstvo kaviarničiek, cukrární, reštaurácií, barov, masážnych salónov a videla som tam aj ajurvédske centrá.
Zaujímavosťou je, že od 6.00 do 10.00 ráno je pustený smerom nadol a od 10.00 do polnoci je zapnutý smerom nahor. Nadol sme teda museli ísť pešo a bola to celkom drina. Neviem si predstaviť, že by sa niekto v bare opil, a musel by ísť dolu schodiskovou ulicov po svojich. Jedinou možnosťou by boli obetaví kamoši alebo počkať do 6.00 ráno na dole idúci smer eskalátorov. Veľmi zaujímavé miesto so špecifickou atmosférou, ktoré odporúčame navštíviť. Ideálne je to vraj večer, kedy miesto naplno ožíva, aj keď aj krátko popoludní tu bolo ludí až až.
Večerný Hong Kong
Život v meste s prichádzajúcou tmou neutícha, naopak žije sa tam minimálne tak intenzívne ako cez deň. Hong Kong sa premení na mesto svetiel. Mrakodrapy sú vysvietené s logami spoločností, ktoré v nich sídlia a ulice vyzerajú ako lunapark plný pestrofarebných trasparentov.
Večerný Hong Kong…pozdáva sa Vám?
“ The Symphony of Lights” v Hong Kongu
Svetelná šou býva každý večer o 20.00 v prístave a rozhodli sme sa ju navštíviť. Ľudia sa začali na mieste, kde je najlepšie viditeľná, zhromažďovať už o siedmej večer. Nám sa moc nechcelo čakať tak sme sa šli prejsť ešte po okolí.
Chodník slávnych osobností
Keď sme prišli nazad tesne pred ôsmou, horko ťažko sme našli miesto na sedenie na betónovom múriku.
Nočné selfie pri svetelnej show
Plní očakávania sme začali pozorovať čo sa ide diať. Šou bola uvedená hlasom z mikrofónu, kde boli predstavené všetky budovy a mrakodrapy, ktoré boli do šou zapojené. Následne medzi budovami na pevninskej časti Hong Kongu a budovami na Hong Kong Island začali preblisovať lejzrové lúče. Šou pokračovala tak, že jednotlivé budovy začali meniť svoje farby jedna po druhej.
Stále sme čakali, že toto všetko musí byť len úvod a pravá šou ešte len príde. Avšak po 20 minútach gonk oznámil koniec šou a všetci ľudia sa poberali domov.
Úprimne od ospevovaného svetelného predstavenia sme čakali viac. Dalo by sa povedať oveľa viac, keďže mesto na nás pôsobilo ako high-tech a boli sme pripravení na špičkovú miestami predimenzovanú svetelnú šou. Nočný prístav si aj napriek tomu odporúčame pozrieť nakoľko je krásny aj bez “The Symphony of Lights”.
Je Hong Kong bezpečný?
Keď sme sa chystali do Hong Kongu, predstavovala som si ho ako nebezpečné gheto presne ako z filmu. Avšak veľmi milo ma prekvapil nie už len spomínanou zeleňou, ale aj disciplínou občanov a celkovým prístupom k turistom. Bolo vidno že mesto chce aby sa tam turisti cítili príjemne a robili pozitívne recenzie pre ďalších potencionálnych návštevníkov. Na uliciach a aj v metre, kde sa nachádzalo veľa ľudí sme sa cítili bezpečne. Po meste sme sa síce nikdy nepohybovali v neskorých ranných hodinách, ale keďže mesto večer a v noci naozaj žije je prázdnejšie len málokedy a v zásade na miestach kde je veľa ľudí, by sa vám nemalo nič stať.
Ďalším faktom je, že sme sa vždy nachádzali na turisticky frekventovaných, pekne upravených miestach, kde je bezpečnosť určite iná ako na okrajoch mesta. Možno sa mýlime ale dokonca sme mali pocit, že ľudia sú tam takí bohatí, že by nám nemali v preplnenom metre ani chuť ukradnúť peňaženku z tašky, nieto nás ešte prekvapiť s nožom pod krkom. Nikdy nehovor nikdy, ale ak sa budete v Hong Kongu pohybovať po turistických zónach a nevyhladávať zašité a opustené miesta, nemusíte sa báť.
Mosty spájajúce Lantau Island s Hong Kongom
Je Hong kong to správne miesto pre šopoholikov?
V Hong Kongu sme cez deň navštívili v rámci oddychu od úmorných teplôt aj nákupné centrá s chladnou klímou a večer sme sa šli pozrieť na trhy, kde bolo fejkov od výmyslu sveta.
Nákupné centrá
Hneď po vstupe do luxusne vyzerajúcich nákupných centier nás ovial studený vzduch, čo bolo veľmi príjmené pri 40 stupňovných vonkajších teplotách. Aký to malo dopad na naše zdravie to je už druhá vec. Obaja sme prišli trochu chorí a tuším z čoho. Po 3 minútach strávených vo vyklímovanom prostredí s teplotou 20 stupňov, mi začala byť v spotenom tričku zima a opäť som sa tešila vonku.
Tento pocit bol umocnený aj ľuďmi, ktorí sa v centrách pohybovali. Pekne oblečení, v zhone a s plnými rukami nakúpených vecí, ktoré ani nepotrebujú.
Zašli sme tu aj do potravín, kde obézni aziati ledva zmestili svoj tovar do gigantického košíka. Žeby kupovali potraviny pre celý blok v ktorom žijú? Nemyslím…”Krásny” obraz dobre fungujúceho konzumu.
Ceny tu boli pre nás vysoké. Napríklad 150 ml jogurt, ktorý nemal s jogurtom nič spoločné, snáď iba farbu stál 5 eur a káva klasických 6 eur. Niet divu, Hong Kong je podľa štatistík mesto, kde žije najviac muoltimilionárov na svete a tomu sú prispôsobené aj ceny. Po 20 minútach strávených v takomto prostredí sme sa vycicaní opäť tešili von.
Trhy
Trhy tu majú špecifický nádych a ich obraz sa približoval k mojej počiatočnej predstave ako bude vyzerať celé veľkomesto. Navštívili sme Ladies Market a už spomínaný Temple Street Market. Ladies Market je trh čisto s vecami na aké si spomeniete. Predierali sme sa úzkou uličkou, kde nás z oboch strán obklopovali stánky s predávajúcimi.
Temple Street Market a veci od výmyslu sveta
Medzi najčastejšie veci v stánkoch patrili fejkové kabelky, okuliare, “rolex-ky”, oblečenie, ruksaky, dekoračné veci ako napríklad čínske paličky a krásne ale naoazj prenádherné čajové súpravy. Určite by som im neodolala keby sme sa nevracali naspäť na ostrov a leteli by sme domov do Európy. Ceny tu boli pre nás už priateľskejšie a výhodou bolo, že s obchodníkmi sa dobre vyjednávalo. Cenu ste bez problémov stahli na polovičku a keď videli, že nemáte záujem a odchádzate posledným výkrikom to stahli takmer na tretinu. Takto ma vyšla sada čínskych paličiek na krásne 3 eurá.
Temple Street Market bol koncepčne taký istý, len tam boli navyše už spomínané reštaurácie.
Lantau Island a jeho krásy
Výhľad z hora…taký ho má aj Big Budha
Jeden deň sme si vyhradili na celodenný výlet na Lantau Island, kde sme sa chceli ísť na vlastné oči pozrieť na najväčšiu bronzovú sochu sediaceho Budhu na svete. Po dvoch dňoch vo veľkomeskej džungli to bol parádny únik za prírodou.
Cesta na Lantau Island
Big Budha
Cestovanie v Hong Kongu je veľmi jednoduché a dobre zorganizované, hlavne do častí, ktoré sú obľúbené turistami. Na Lantau island sme sa dostali z našej Kowloon oblasti metrom a vystúpili sme na predposlednej stanici zelenej linky Tung Chung. Metro nás stálo 16,50 hkd (necelé 2 eurá). Okolie stanice bolo pekné, čisté s nákupným centrom a veľkou fontánou.
Hybaj za Budhom
“Big Budha” je najväčšia sediaca bronzová socha na svete a nachádza sa na jednom z vrcholkov Lantau Island-u.
Ngong Pong Village pod majestátnou sochou
Ako sme sa tam dostali?
Z metrovej stanice Tung Chung sa tam dá ísť dvoma spôsobmi a to autobusom za 17.70 hkd (2 eurá) alebo lanovkou za 110 hkd (cca 13 eur). Naša voľba bola jasná a to autobus, hlavne potom ako sme videli rad na lanovku dlhý 100m. Išli sme teda na susediacu autobusovú stanicu a hľadali sme nástupište s autobusom na Big Budhu. Nevedeli sme to nájsť a tak sme sa museli opýtať. Domáci nás poslal svojou anglickou hatlaninou na nástupište “vinty fí “. Na štvrtý krát som pochopila, že sa jedná o nástupište twenty three. Domáci obyvatelia takmer vôbec nevedia po anglicky a vyzerá, že učiť sa angličtinu ich neprinútil ani nával anglicky hovoriacich turistov.
Na nástupišti 23 sme si stali do radu už čakajúcich turistov a vyčkávali na autobus, ktorý chodí približne každých 30 minút. Odporúčame po príchode na Tung Chung ísť hneď na nástupište 23 a postaviť sa do radu. Kľudne sa môže stať, že sa do autobusu nevopcháte a budete musieť čakať na ďalší, čo na rozpálenom betóne nemusí byť pohodlné. Po nástupe do autobusu sme začali ísť úzkou serpentínovou cestou smerom nahor. Výhľad z okna bol fajnový. Všade samá zeleň a stromy. Kde bol les redší alebo cesta šla blízko pobrežia mali sme aj výhľad na more a pláž v pozadí s ďalšími hornatými ostrovmi.
Ngong Pong Village
Turistické foto pasce pod Big Budhom
Po 40 minútach cesty sme vystúpili na konečnej pri Ngong Pong Village. Dedinka bola malebná. Typické domčeky so škridlovou strechou, všetko pekne upravené a musím povedať, že aj predražené. Suvenírové obchodíky a vôňa kávy striehli na peňaženky turistov. Spomedzi všetkých obchodíkov sa mi najviac páčil “The Museum of Chopsticks”, ktorý vlastne nebol múzeom ale normálnym obchodíkom, kde ste si mohli kúpiť krásnu sadu paličiek ako suvenír.
Po Lin Monastery
Po Lin Monastery…výhľad od Budhu
Po prechode dedinkou, sme pokračovali k Po Lin Monastery. Keď sme sa priblížili k areálu, začali sme cítiť vôňu vonných tyčiniek.
Neskôr sme zazreli aj dym a ľudí, ktorí mali v rukách zväzok dlhých,na konci tlejúcich tyčiniek. Vychádzal z nich dym a aróma ktorú sme cítili na začiatku. Počas toho ako tyčinky tleli, mali ich priložené k čelu a zo zavretými očami sa modlili. Potom sa ukolnili otočili o 90 stupňov doprava a znova. Takto pokračovali až kým nespravili celý kruh. Nakoniec zapichli tyčinky do vyhradeného miesta s pieskom a nechali ich dotlieť.
Domáca pani nám predviedla rituál v priamom prenose
Dozvedeli sme sa že sa modlia za svojich blízkych a želajú si želania. A tak sme si aj my spomenuli na rodinu naspať na slovensku a vo svete a vzdali vďaku za to, že ich máme a že tu môžeme byť a vychutnávať si život na cestách.
Čo si Chomčo želal?…ani mne nepovedal
Pokračovali sme k chrámom. Boli honosné, všade samé zlato, resp. všetko natreté zlatou farbou.
V niektorých z chrámov bola tabuľka zákaz fotenia a v rohu spiaci dozorca. Na strope a stenách boli zlatí Budhovia rôznych veľkostí. V jednom z chrámov ich bolo presne 10,000. V strede bolo pár stolčekov na modlenie usporiadaných do obdĺžnika a pred nimi jeden najväčší pre “vedúceho” .
Honosná výzdoba v chráme
V areáli chrámu sme ešte ochutnali dezerty vo vegetariánskom občerstvení, ktoré nám moc nešmakovali, keďže podľa chuti základ všetkých tvorila škrobová hmota s cukrom.
Big Budha
Hory hory horičky…skoro ako tie naše
Ako sa vraví to najlepšie na koniec. Od chrámu sme sa pobrali k cieľu nášho výletu k soche Budhu. Je postavený na vyvýšenom mieste, takže sa krásne vynímal aj z Ngong Pong Village aj z areálu Po Lin Monastery. Aby sme sa k nemu dostali, museli dme vyšlapať 268 schodov, čo v tých teplotách vôbec nebolo len tak. Z blízka bola socha ešte krajšia. Bola naozaj vysoká a majestátna. Budha sedel na lotusových listoch a hľadel do neznáma.
Pod Budhom bol priestor, kde boli občerstvenia a pokladňa na vstup do sochy z vnútra, kde bolo múzeum. Tam sme nešli a radšej sme si šli vychutnať výhľad z vonka na okolité hory. Výhľad nás potešil, pretože hory nám pripomínali tie naše slovenské. Po dvoch mesiacoch vo filipínskej džungli, nám veru už aj chýbajú.
Ešte posledné ohliadnutie sa pri ceste späť
Hybaj! Sa poučiť z našich chýb… Alebo čo by sme spravili inak
Keď sme sa na konci nášho výletu zamysleli nad tým čo by sme spravili inak, jednoznačne sme sa zhodli nad iným ubytovaním. Ubytovanie sme chceli mať v samotnom centre kvôli bezpečnosti a mysleli sme si, že v okrajových častiach mesta to bude nebezpečné. Avšak ako sme sa presvedčili, aj v okrajových častiach všade kde je metro je všetko pekne upravené, ľudia sú normálni, slušní a žiadne gheto tam nebolo. Za cenu pofidérneho hostela v centre ako sme mali my, zoženiete minimálne 3 hviezdičkový hotel na okraji mesta pri metrovej stanici. Keďže doprava metrom je všade rýchla a pohodlná, väčšia vzdialenosť od centra vám vadiť určite nebude.
Na pláne sme mali ešte ospevovaný Victoria Peak a výhľad z neho na nočný Hong Kong, ale čas nám už nevyšiel, takže možno niekedy nabudúce, alebo ak ste tam boli vy, nechajte svoje dojmy v komentároch, príp. nám pošlite foto, my ju uploadneme sem :). Hybaj! Cestovať.
Dadka
Hory, pláž a jogamatka. To sú miesta kde sa cítim najlepšie. Ou! A samozrejme kuchyňa! Z nášho cestovateľského dobrodružstva si chcem odniesť hlavne zážitky a pocity šťastia z nich. Preto HYBAJ! Sledovať a dozvedieť sa, aké to všetko vlastne je...
Podobné články:
-
2 dni 1 noc a 39 kilometrov po hrebeni Nízkych Tatier
Hrebeňovka Nízkych Tatier alebo aj “Cesta hrdinov SNP “ sa začína na Donovaloch a končí v Telgárte. Spolu meria 98…
-
Bicykel, Kvačany a výlet 150 rokov do minulosti
Je neskoré ráno a pomedzi oblaky začína konečne vykúkať slniečko. Črtá sa krásny deň a aj keď sme časovo obmedzení…
-
Modro-modré Temnosmrečinské plesá (1677 mnm)
Pred nedávnom sme sa na Temnosmrečinské plesá (1677 mnm) pozerali z Kôprovského štítu, teraz sme sa rozhodli si ich ísť…
