Expedícia Klin: Hľadanie posledného snehu
Jedna vec ktorá mi v trópoch okrem bryndze naozaj chýbala, boli hory a najmä lyžovačka. Keď sme si posúvali letenky z Filipín z 1. apríla na 8. mája, už som si ozaj nemyslel že sa mi podarí si ísť ešte túto sezónu zalyžovať. Snehu už nebolo veľa, ale chuť si ísť zísť dáky žľab bola väčšia. Oprášili sme lyže, odzimovali lyžiarky a vydali sa na lyžiarsku expedíciu smer Klin.
Vrch Klin v Západných Tatrách
Klin (2 173 mnm) je vrch v Západných Tatrách na konci Račkovej doliny o ktorom môj kamarát z našeho občianske združenia OZ FreerideLM Petrík Hubka tvrdil, že sa ešte určite bude dať zlyžovať. V Západných Tatrách sme určite boli jediní turisti s lyžami na chrbte a v zajatí jarnej prírody sme museli vyzerať celkom komicky. Našťastie sme moc turistov nestretli a tí ktorých sme stretli, sa len krútili hlavami že kde to chceme lyžovať, keďže snehu okolo bolo naozaj pomenej.
Útulňa pod Klinom
Po asi 2 hodinách cesty sme sa konečne dostali na náš prvý oddychový spot, malú útulňu pod Klinom. Útulňa, niekdajší salaš, je mala prázdna drevená chatka, kde sa dá skryť, prípadne prenocovať a oddýchnuť. Je z nej krásny výhľad na Klin, ktorý sa nám ale naneštastie hneď po príchode zahalil do hmly. Pocity boli zmiešané, hore do hmly sa nám moc nechcelo a tak sme sa rozhodli najesť a pozorovať počasie, či sa nám cesta hore vôbec oplatí. Grilovali sme si klobásky a okolo útulné zbierali odpadky, ktoré tam náruživí turisti pred nami povyhadzovali. Človek by až neveril, že v tom nádhernom prostredí je niekto schopný zjesť paštiku a obal šmariť obďaleč do trávy. To sa predsa nerobí…
Ohľadom počasia sme múdrejší neboli ani po obede. Bolo veľmi premenlivé, pár minút jasno a pár minút hmla. Túžba po lyžovačke však prevážila prípadný risk zlého počasia a vydali sme sa pokoriť vrchol. Cesta vedie popod Klin, popri vysokohorských plesách až na hrebeň a odtiaľ strmým hrebeňom až na samotný Klin.
Cesta do Račkového sedla
Cestou nás veľmi potešil výhľad na jeden vysnežený žľab, ktorým sa dalo dostať z vrchu až ku chodníku. Až teraz som si začal uvedomovať, že si tento rok predsa len aspoň raz zalyžujem. Úsmev sa mi ani napriek únave nedarilo skrývať. 26. Máj a ja idem lyžovať. Načo chodiť na Nový Zéland, keď máme za oknami náš vlastný Zéland a to ten Liptovský.
Dobíjanie vrcholu Klinu
Cesta na vrchol nám ubiehala rýchlo. Sen o krásnom výhľade sa nám rozplynul tesne pod vrcholom kedy nás pohltila hmla a výhľad vyzeral ako keď sa pozeráš zblízka na sivý papier. Nebolo vidno nič. Optimisticky sme tam ešte polhodinku sedeli a čakali, ale nevyčasilo sa.
Lyžovačka 26. Mája na Liptovskom Novom Zélande
Lyže sme ale niesť dole všetci traja odmietali. Presunuli sme sa nižšie nad náš vytipovaný žľab a obuli sa do výstroje.
Takto sme skrytý pred zimou pod termofóliou čakali na aspoň malé okno v hmle, počas ktorého by sme sa mohli pustiť dole. Tesne pred štvrtou prišla naša chvíľa. Mraky sa rozostúpili a zo žľabu sa mohli ozývali trojité výkriky radosti. Juchuchúúúúkanie bolo počuť na celú Račkovú dolinu.
Chomčo
Cestovateľ, amatérsky fotograf a chcel-by-byť autor. Milujem športy ktoré mi rozprúdia adrenalín v žilách a zbožňujem prašan ... "No friends on a POWDER day" ... a aj Jacka Danielsa. Brand ambasádor pre Oneskee a na insta som @chomciak, FB je tajný a iné social media moc neoblubujem ...
Podobné články:
-
2 dni 1 noc a 39 kilometrov po hrebeni Nízkych Tatier
Hrebeňovka Nízkych Tatier alebo aj “Cesta hrdinov SNP “ sa začína na Donovaloch a končí v Telgárte. Spolu meria 98…
-
Bicykel, Kvačany a výlet 150 rokov do minulosti
Je neskoré ráno a pomedzi oblaky začína konečne vykúkať slniečko. Črtá sa krásny deň a aj keď sme časovo obmedzení…
-
Modro-modré Temnosmrečinské plesá (1677 mnm)
Pred nedávnom sme sa na Temnosmrečinské plesá (1677 mnm) pozerali z Kôprovského štítu, teraz sme sa rozhodli si ich ísť…
