Bicykel, Kvačany a výlet 150 rokov do minulosti
Je neskoré ráno a pomedzi oblaky začína konečne vykúkať slniečko. Črtá sa krásny deň a aj keď sme časovo obmedzení pár hodinami, rozmýšľame ako si tie lúče čo najviac užijeme. Mlyny! Poďme na bicykloch na mlyny do Kvačianskej. Tak na Liptove familiárne voláme Starobylé Mlyny Oblazy, ktoré sa nachádzajú v prekrásnom kaňone riečky Kvačianka v národnej prírodnej rezervácii Kvačianska dolina.
Do Kvačian sa dostaneš na bicykli, autobuse alebo aute a odtiaľ začína značený turistický chodník priamo k Oblazom. Najprv po žltej značke (8606) na Roháč (817 mnm) a odtiaľ doľava na kamenistú lesnú cestu po červenej značke (8262a) až na Oblazy (750 mnm). Z Liptovského Mikuláša sú vzdialené len 18 km a tak sa časovo zmestia aj do našeho nabitého dňa.
Nasadáme na bicykle a ešte raz kontrolujeme či máme všetko potrebné. Pupmu, sadu na lepenie defektov, náhradnú dušu a keďže tam nechodíme často, samozrejme foťáčik. Máme všetko, ideme.
Slnečné lúče nás príjemne zohrievajú. Takto sme si to presne predstavovali, slniečko v tvári a vetrík vo vlasoch. Smerujeme z Liptovského Mikuláša k Liptovskému Trnovcu lemujúc Liptovskú Maru. Okolo nej sú všade naokolo lúky so všetkými možnými odtieňmi zelenej. Najkrajšie sú pšeničné klasy, ktoré sa v jemnom vetre vlnia ako vlny na mori. Veľké suché zelené Liptovské more, úžasný pohľad.
Pomály odtŕhame zrak z našeho imaginárneho mora a odbočujeme smerom na Huty a čosi neskôr zas do Kvačian. Tak dávno sme tu neboli, že sme aj zabudli aká je táto typická slovenská dedinka prekrásna. Cestou Kvačanmi vidno po oboch stranách zachovalé, typické slovenské drevenice s pravou šindľovou strechou a vo vzduchu cítiť vôňu dreva. Aj keď som už pobehal kus sveta, toto pre mňa je a vždy bude vôňa Liptova, vôňa domova.
Domy postupne rednú až prichádzame na odstavné parkovisko pred Kvačianskou dolinou. Odtiaľ vedie do doliny už iba jediná cesta, spočiatku asfaltová ale aj tá sa postupne vytráca a mení na hlinenú. Teraz sme už ozaj v prírode.
Vtáky akoby ožili a zmiešaným lesom sa nesie ich štebot zo všetkých strán. Akoby chceli prehlušiť žblnkot potoka a naše hlasné dýchanie v prudkom stúpaní. Začína sa drina. Pohodlná jazda po asfaltovej ceste sa mení na boj s vlastným telom a vypovedajúcimi nohami. Bolesť sa snažíme zahnať veľkolepým výhľadom na presvitajúci, strmý spád do rokliny, ktorý sa zvacsuje každým záberom pedálov.
Veľmi si užívame okolité výhľady do kaňona a na okolitú prírodu. Pri Jánošíkovej skale, skala ktorá sa podobá na ľudskú tvár, sme nútení kvôli na bicykli nepriechodnému terénu zosadnúť a chvíľku tlačiť. Nieje to však na škodu, pretože si skalu dôkladne obzeráme a ozaj sa podobá na obrázky Jánošíka. Úplne. Podľa povier si tu vraj on sám choďil skrývať svoje poklady a asi si ho príroda natoľko obľúbila, že mu postavila tento monument. Nachvíľku si pri výhľade dávame pauzu, aby sme sa napili a trošku si oddýchli. Ustaľuje sa nám dych a tak začíname naplno vnímať hudbu prírody. Potok, vtáky a šum lesa do seba perfektne zapadajú a hrajú pre nás svoju jedinečnú symfóniu tónov. Balzam na uši, ale musíme sa pohnúť ďalej.
Nezájdeme však moc ďaleko a hneď stojíme. Výhliadky do kaňona. Prírodné alebo čerstvo postavené, oboje sú však prenádherné. Volíme najprv prírodný výhľad. Na okraji sa držíme len stromu a pod nami niekoľko desiatok metrov vzduchoprázdna. V nohách pociťujeme to jemné šteklenie, ktoré ľudia mávajú pri pohľade z veľkej výšky. Ak by sa mi teraz šmyklo tak… radšej teda sadáme opäť na bicykle a pokračujeme ďalej.
Prichádzame konečne na najvyšší bod našej cesty, na Roháč. Odtiaľ je to k mlynom už iba chvíľka dole kopcom, paráda. Bohužiaľ je však cestička poprepletaná koreňmi a skalami a oproti nám stretávame školský zájazd asi 100 detí a tak väčšinu cesty musíme bicykle tlačiť, respektíve teraz skôr brzdiť. Po pár minútach prichádzame na vytúžené miesto, na Oblazy.
Je to tu ako z rozprávky. Starý funkčný mlyn vyzerá akoby bol postavený včera. Všade naokolo nás opantáva vôňa stromov, prírody a dreveného mlynu. Kebyže žijem pred dvesto rokmi, chcel by som žiť tu. Na čarovnom mlyne v kvačanoch, kde akoby zastal čas. Ale ako sa vraví nieje dôležitý cieľ ale cesta a tá kvačianskou dolinou určite stojí za to. Samotný mlyn a jeho atmosféra, je už len chutná čerešnička na torte.
Chomčo
Cestovateľ, amatérsky fotograf a chcel-by-byť autor. Milujem športy ktoré mi rozprúdia adrenalín v žilách a zbožňujem prašan ... "No friends on a POWDER day" ... a aj Jacka Danielsa. Brand ambasádor pre Oneskee a na insta som @chomciak, FB je tajný a iné social media moc neoblubujem ...
Podobné články:
-
2 dni 1 noc a 39 kilometrov po hrebeni Nízkych Tatier
Hrebeňovka Nízkych Tatier alebo aj “Cesta hrdinov SNP “ sa začína na Donovaloch a končí v Telgárte. Spolu meria 98…
-
Modro-modré Temnosmrečinské plesá (1677 mnm)
Pred nedávnom sme sa na Temnosmrečinské plesá (1677 mnm) pozerali z Kôprovského štítu, teraz sme sa rozhodli si ich ísť…
-
Expedícia Kôprovský štít: 2363 metrov nad morom, lyže a medveď
Píše sa 2. Jún a Slovensko pohltila vlna horúčav. Ľudia vyťahujú plavky a opalovacie krémy, my naopak lyže a lyžiarky.…
