Anajawan: 3 tropické ostrovy, 1 deň a zážitok na celý život [video]
Po 10 mesiacoch môžeme smelo povedať, že sa Siargao stalo našim druhým domovom. Ostrov sme už prešli krížom krážom a poznáme skoro každé zákutie. Keď ale prišiel náš kamoš Marc s výletom na nedaleké ostrovy kde sme ešte neboli, neváhali sme ani chvílu. Vždy je super vidieť a zažiť niečo nové. Opäť sa z nás “domácich” nachvílu stali turisti. Vybrali sme sa na potulky ostrovmi Anajawan, Mam-on a Sujugajan.
Jedna veľké plus týchto ostrovov je to, že tu veľa turistov nechodí. To dokáže oceniť každý cestovateľ, ktorý rád vymení luxus za dobrodružstvo. My sme sa však najviac tešili na prázdne surfové spoty, na ktorých predpoveď slubovala aspoň aké také vlny. Naše dobrodružstvo začalo o 7 ráno stretávkou s Marcom.
Na loď sme naložili surfy, pitie, jedlo a seba. Vysmiaty kapitán typickej filipínskej loďky nás už vítal, poprivezoval surfy a nakopol motor. Pri plavbe na týchto loďkách sa väčšinou mlčí. Motor nieje nijak zvukovo utesnený a človek má problém počuť aj vlastnú myšlienku, nieto spolusediaceho. Iba sem tam keď nás nadvihla veľká vlna, tak sme sa na seba len pozreli, že či si všetci myslia že to je ešte OK, alebo či sa pomaly máme začať rozcvičovať na dlhé plávanie k pobrežiu. Náš kaptejn však vedel čo robí a po chvíľke sa už na obzore objavil náš Anajawan [čít. Anahauan].
Všetci sme sa poriadne tešili na surf a tak hneď prvá vec bola ísť obzrieť vlnovú situáciu. Tá kvoli odlivu však priaznivá nebola; bolo plytko a vlny moc malé.
Photo by Marc: Cestou na surfový spot
Photo by Marc: Pozorovanie vĺn
Photo by Marc
Marc teda rozhodol, že medzi čakaním na príliv si zbehneme na ostrov Lajanosa na šnorchel a pojdeme na obed na ostorv Mam-on.
Výborný nápad, keďže sme už všetci boli pomerne hadní. Ostrov Lajanosa bol ako z rozprávky. Velká biela pláž, iba my a nedaleko útes ktorý bol domovom rôznych rybiek, krabov, mušiel, hviezdic a zahliadli sme dokonca aj raju. Vyšnorchlovaní sme ešte chviľku chillovali na piesočnatej plytčine. Voda bola ako vo vani, taká teplá, že nás ledvo dokázala schladiť.
Photo by Marc
Medzičasom Marc zohnal tuniaky, mňáááám, a šli sme ku kapitánovmu bratrancovi na ostrov Mam-on. Tieto dva ostrovy sú od seba vzdialené hovorovo “sťa by si kameňom dohodil” a vraj keď je veľký odliv, dá sa medzi nimi prejsť aj pešo, po pás vo vode. Ostrov bol ešte krajší ako ten predošĺý, proste wow!
Kapitánov bratranec, žil v malom rozprávkovom domčeku hneď na pláži. Domček bol murovaný a vyzeral ako pozostatok od rodiny, ktorá tu žila v koloniálnych časoch. Tak takýto letný domček by som raz chcel mať. Pokoj, kľud a naokolo všade palmy, zeleň, more a vysmiate deti. Preto sa oplatí chodiť na výlety s lokálcami, dostaneš sa na miesta kde by si sa inak nedostal a zažiješ to čo by si inak nezažil.
V domčeku nám uvarili obed. Sedenie sme mali s milión dolárovým výhľadom na pláž, vedlajší ostrov a azurovú zátoku. Nuž, kto necestuje, nezažije. Chvíle na ostrove sme si krátili potulkami po ňom. Aj keď na prvý pohľad vyzerá malý, skrýva krásne miesta. Ľudia ho aj napriek tomu že tam turisti moc nechodia, udržujú čistý. Prechádzky po ňom nás napĺňali radosťou a pokojom. Čas tu plynul velmi pomaly a to sa odrážalo aj na spokojnosti ľudí.
Najkrajšia reštaurácia v akej sme kedy jedli
Opálená Marfa z Mrázika 🙂
Po obede sme driemali, vyvaľovali sa na pláží alebo spoznávali okolie. Čas tu beží veľmi pomaly a z miesta vyžaruje pokoj. Ale už nás pomaly tlačil príliv na ktorý sme tak netrpezlivo čakali. Presunuli sme sa späť na Anajawan, kde s prílivom prišli aj vlny. Neboli nijak extra veľké, ale boli jazditelné. Za ostrovom zapadalo slnko a tak sa nebolo na čo sťažovať. Splnil som si aj dávnu túžbu odfotiť niečo vo vlnách a nachvíľu som si vymenil surf za šnorchel a Go-Pročku.
Photo by Marc
Photo by Marc
Za celý nádherný deň vďačíme Marcovi, ktorý tieto výlety organizuje. Ak budete na ostrove, vrelo odporúčam s ním tento trip absolvovať. Je to jeden z najkrajších tripov na Siargau vôbec. Stačí sa na neho opýať v Ripwave souvenier shope, napísať mu na FB alebo jeho FB skupinu I LOVE SIARGAO, prípadne ozvať sa nám a my vás už dáko spojíme 🙂 A ešte pár fotiek na záver, pretože aj cesta naspäť rozhodne stála za pár cvakov.
Nezabudni pozrieť aj Anajawan video, ktoré je, áno amatérske – to vieme :), ale je to vrchol našej film-makerskej tvorby ale hlavne aspoň z časti zachytáva kľud a pokoj čo sme tam zažili. Áááá Hybáj! Cestovať.
Chomčo
Cestovateľ, amatérsky fotograf a chcel-by-byť autor. Milujem športy ktoré mi rozprúdia adrenalín v žilách a zbožňujem prašan ... "No friends on a POWDER day" ... a aj Jacka Danielsa. Brand ambasádor pre Oneskee a na insta som @chomciak, FB je tajný a iné social media moc neoblubujem ...
Podobné články:
-
2 dni 1 noc a 39 kilometrov po hrebeni Nízkych Tatier
Hrebeňovka Nízkych Tatier alebo aj “Cesta hrdinov SNP “ sa začína na Donovaloch a končí v Telgárte. Spolu meria 98…
-
Bicykel, Kvačany a výlet 150 rokov do minulosti
Je neskoré ráno a pomedzi oblaky začína konečne vykúkať slniečko. Črtá sa krásny deň a aj keď sme časovo obmedzení…
-
Modro-modré Temnosmrečinské plesá (1677 mnm)
Pred nedávnom sme sa na Temnosmrečinské plesá (1677 mnm) pozerali z Kôprovského štítu, teraz sme sa rozhodli si ich ísť…
