2 dni a 2 noci v Mandaue City

Cebu je názov jedného z filipínskych ostrovov na juhovýchode súostrovia ako aj názov mesta, kde sa nachádza jediné letisko, z ktorého sa lieta na Siargao cez Cebu Pacific.. Do Cebu Mactan Airport sme leteli z Prahy cez Londýn a Hong Kong a rozhodli sme sa tam stráviť 2 dni. Dôvod bol jednoduchý. Nechať si rezervu na potenciálne neskoro doručenú batožinu. Zarezervovali sme si rodinný guesthouse v Mandaue City, Residenz Guesthouse, vzdialenom od letiska 15 minút autom. Izba s manželskou posteľou, s klímou a kúpeľkou šérovanou s jednou izbou, stála 800 PHP, čo je cca 16 eur (50 PHP= cca 1 euro).  Zabezpečili nám aj trasfer z letiska za 350 PHP. Privítala nás milá recepčná, dcéra maiteľa. Hneď nakázala miestnemu pomocníkovi, ktorý vážil podľa vzhľadu 40 kíl, aby nám do izby zaniesol veľký 30 kilový golfbag. Bolo nám ho veľmi lúto, preto ho Chomčo  presviedčal,aby mu dovolil zaniesť kitebag svojpomocne. Malý Filipínčan nepovolil.

Práca miestnych umelcov v Ayala Shopping Center

Práca miestnych umelcov v Ayala Shopping Mall

Filipínčania, k nám ako svojim hosťom, boli takí  nápomocní, až to v nás vyvolávalo zmiešané pocity. Automaticky nás nebrali ako rovných ale ako “niečo viac”

Vyflusnutí po 48 hodinovej ceste s veľkým jetlagom sme nabrali posledné sily ísť sa najesť do jednej, na miestne pomery, lepších reštík Oyster Bay. Seafood večera s drinkami nás vyšla pre dvoch 890 PHP. Obsluhoval nás opäť veľmi pozorný čašník, ktorému z nášho stola neunikol ani najmenší detail. Dostali sme výborné jedlo. To sme však ešte netušili aký super epický level stravy zažijeme na Siargae.

Zdravšia verzia čipsov po filipínsky

Zdravšia verzia čipsov po filipínsky

Po 15 hodinovom spánku sme na druhý deň zvolili ísť sa trošku rozkukať do centra Cebu City vzdialenom od nášho ubytovania 45 minút autom. Zobrali sme taxík za 160 PHP a vystúpili sme, na odporučenie domácej, v Ayala Shopping Centre s hlavným cieľom dať si v nejakej reštaurácii, Chomčovu  obľúbenú delikatesu, pikantnú polievku Tom Yum.  Pri vstupe do centra nás prehmatal ozborojený policajt, preskúmal obsah mojej kabelky a pustil nás do objektu.

Chomčova vysnená Tom Yum polievka v reštaurácii Banana Leaf

Chomčova vysnená Tom Yum polievka v reštaurácii Banana Leaf

V obchodnom centre bol ozbrojený policajt na každom kroku, dokonca niektoré obchody mali aj svojho vlastného bodyguarda. Cítila som sa naozaj bezpečne. Omnoho lepšie ako v Mandaue City, kde som pochopila ako sa cíti černoch, keď nastúpi do MHD v Liptovskom Mikuláši.

Pri príchode do centra nám do očí udrel dresscode, ktorý bol Chomčom, v basketbalových trenkách a mnou v plážových šatách, vysoko podcenený. Všetci  boli oblečení v ako z katalógu. Chudobu, ktorá bola všade naokolo tu nebolo cítiť. Bolo to miesto pre miestu smotánku a európskych starších pánov. Vo svojej spoločnosti mali vždy krásnu filipínčanku. Dievčatá tu boli naozaj prekrásne. Ja ako žena som sa nevedela vynadívať a Chomčo, ako muž, mal duplom čo robiť.

Objavili sme ázijskú reštauráciu Banana Leaf, kde mali v ponuke Tom-Yum, ktorý nám spolu s garlic klíčkovým šalátom putoval na stôl. Tom Yum bol obstojný, ale na thajskú gazdinú sa nechytali. Jedlo nám doniesli do stredu stola s dvoma taniermi na šérovanie. Po výdatnom obede sme sa pokúsili nájsť Chomčovi športové tenisky, ktoré sme tu plánovali kúpiť za polovičné ceny. Ceny značkových vecí boli na úrovni tých európskych, tak sme sa rozhodli tenisky oželieť. Chceli sme aj lokálne číslo, čo sa nám podarilo kúpou SIM karty za 4 PHP a dobytím kreditu za 300 PHP. Slovko kredit tu nepoznajú a používajú namiesto toho výraz load. Cena jednej minuty na zahraničné číslo stojí 12 PHP a na domáce 5 PHP.  Vďaka sim-ke sme mali k dispozícii aj internet.

Aziati dokážu shopping centrá dostať na úplne iný level-park v strede mall-u

Aziati dokážu shopping centrá dostať na úplne iný level-park v strede mall-u

Tiež sme otestovali toalety ,kde bol extra pracovník na usádzanie “návštevníkov”, z čoho sme boli úplne vyhukaní.

Toaletný papier nebol vo vnútri kabíniek ale vonka pri umývadlách, na čo kruto doplatil Chomčo. One hell of a messy job.

Všimli sme si ,že celkovo tu mali veľa staffu na úplne nenáročnú prácu, alebo staff na miestach, kde to podľa európskych potrieb bolo zbytočné. Od toaliet až po pána, ktorý prepínal tlačidlá vo výťahoch, končiac sa v malom stánku s kávou s 5 chychotajúcimi sa pracovníkmi.

Prácu, na ktorú by v Európe najali 1 človeka, tu robili 3 ľudia

Domáci rum Tanduay, 250 ml za neuveriteľných 29.50 PHP, čo je 60 euro centov. Zem zasnúbená.

Domáci rum Tanduay, 250 ml za neuveriteľných 29.50 PHP, čo je 60 euro centov. Zem zasnúbená

Zo shopping centra sme vyšli tým istým vchodom ako sme prišli. Policajt tam stále neúnavne kontroloval vchádzajúcich ľudí. Druhý policajt nás usmernil kde máme ísť čakať na taxík. Tam robil další človek poradovník pre čakajúcich. Keď sme sa dostali na rad, nasadli sme k milému taxikárovi, ktorý  vedel po anglicky. Potešili sme sa a vyspovedali ho. Doprava v rámci jedného mesta funguje pomocou malých taxíkov, takzvaných tricyklov. Pri ceste si ho jednoducho stopneš a nasadneš na vozík ťahaný motorkou. Mimo mesta sa ľudia dopravujú autobusmi, ktoré vyzerajú ako multivan bez strechy a okien. Cesty sú zaplnené najmä motorkami. Nájdu sa tam aj luxusné terénne autá spravdila vždy s dymovými sklami. Do vnútra auta nebolo možné vidieť. Trafic o 18.00 bol naozaj veľký, čo podľa taxikára bolo pravidlom najmä v stredu a v piatok. Po hodine sme sa bezpečne dostali na ubytovanie, kde som vypila čaj a Chomčo 5 pív na dobrú noc a išli sme spať. Ráno sme, po raňajkách, 8.15 vyrazili na letisko, kde nás bol odviezť maiteľ guesthousu. Starý a veľmi milý pán. Rozlúčili sme sa a išli smerom k  nášmu poslednému letu na ostrov Siargao.  Cebu Mactan Airport nám pripravilo pár prekvapení, ktoré si nenechaj ujsť už v ďalšom poste.

Post a new comment

Hybaj! Sharovať

…jednym malým “šérom” nikoho neurazíš…