Západ slnka pri prístave

Kultúrny šok alias Hong Kong #1/2

V Hong Kongu sme strávili 3 noci a snažili sme sa ho užiť čo naviac. Vychutnali sme si dennú aj nočnú atmosféru down town-u, kde sme ochutnali lokálnu kuchyňu na typickom špinavo vyzerajúcom trhu ako z filmu. Mesto  sme v jedenj deň vymenili  za prírodu a navštívili sme Lantau Island, kde sme pozdravili najvyššiu bronzovú sochu Budhu na svete. Naše peňaženky síce pri miestnych “ľudových” cenách zaplakali, ale stálo to za to.

Kowloon Park a jeho zákutia...človek zabudne, že sa nachádza vo veľkomeste

Kowloon Park a jeho zákutia…človek zabudne, že sa nachádza vo veľkomeste

Letisko v Hong Kongu

Letisko v Hong Kongu sa nachádza na Lantau Island a nezažili sme ho prvý krát. Jeho obrovské rozmery, i keď len na chvíľu, sme spozorovali už pri ceste na Siargao, keďže sme leteli cez Hong Kong. Pristávanie je trochu adrenalínové. Z pohľadu pasažiera sme cítili a videli ako klesáme nižšie a nižšie avšak pod nami žiadna pevnina iba voda. Keď sme si mysleli, že nižšie už snáď ani nemôžeme byť, zrazu sa pod lietadlom zjavila pristávacia dráha a my sme si vydýchli.. Samozrejme vieme že je to všetko presne vymerané pristrojmi… Len ten pocit je nepríjemný.

Letisko v Hong Kongu bolo to najväčšie letisko, aké som kedy videla. Bola som pozitívne prekvapená s zároveň som obdivovala, ako taký veľký kolos môže tak perfektne logistický fungovať. Orientácia bola bezproblémová aj pre človeka s podpriemeným orientačným zmyslom a za bludisko by som ho rozhodne neoznačila.

Miestni chlapi a ich oddychové odpoludnie pri hre Mahjong v Kowloon Park

Miestni chlapi a ich oddychové odpoludnie pri hre Mahjong v Kowloon Park

Cesta do down town-u…nášho domova na najbližšie 3 noci

Na letisku sme si vydýchli z letu, kúpili vodu a vybrali sme sa do oblasti Kowloon v úplnom down town-e, kde sa nachádzalo naše ubytovanie.

Kúp “chobotnicu” a hybaj spoznávať mesto

Keď sa Hong Kong pripravuje na nočný život

Keď sa Hong Kong pripravuje na nočný život

Po odporúčaní kamarátky Martičky, ktorá Hong Kong navštívila pred nedávnom, sme si hneď na letisku kúpili Octupus kartu. Tá vám umožní prepravovať sa po meste na všetkých dopravných prostriedkoch ako sú električky, autobusy, metro atď. Stojí 150 HKD (cca 17 eur), kde 50 HKD je za kartu, ktoré vám pri odovzdaní vrátia nazad a 100 HKD je kredit, ktorý môžete využívať na prepravu. Neskôr sme sa dozvedeli, že touto kartou sa dá platiť aj v niektorých obchodoch a skoro všetkých občerstveniach v metre. Veľmi nás to potešilo, keď sme nemali dosť hotovosti na povečerové brownie a slečna v obchodíku si popýtala od nás Octopus kartu. Chuť na sladkú lakôtku bola zažehnaná.

Autobus A21

Po komunikácii s naším guest house-om sme z letiska nasadli na autobus A21 za 33 HKD (3,80 eur), ktorý nás mal dopraviť do časti Kowloon. Miesto, z ktorého sa odchádzalo sme našli bez problémov, keďže všetko bolo perfektne označené. Autobus bol 2 poschodový. Chomčo nastúpil ako prvý a obsadil najlepšie miesta. Z druhého poschodia v úplne prednej sedačke sme mali Hong Kong ako na dlani. Najprv sme išli cez Lantau Island. Príroda tu bola famózna. Hornaté ostrovčeky plné zelene a more, v ktorom plávali lode. Slnko svietilo a tak zelená bola ešte zelenšia a modrá ešte modrejšia. Ako sme sa približovali k down town-u, zelene postupne ubúdalo a mrakodrapov pribúdalo. Aj napriek tomu však mesto na nás pôsobilo príjemne. Medzi mrakodrapmi boli parky a stromy boli vysadené na každom voľnom kúsku. Po 40 minútovej ceste sme podľa inštrukcií vystúpili na autobusovej zastávke Middle Road na Nathan Street. Po príjemnom začiatku nastalo mierne schladenie pozitívnych emócií.

Ubytovanie

Náš hostel sa nachádzal pri metrovej stanici Tsim Sha Tsui. Už pred vstupom do budovy, kde bolo naše ubytko pre nasledujúce 3 noci, sme si všimli veľa pandžabikov, ktorí vám neodbitne ponúkali “Rolex- ky “ a obleky šité na mieru. Tiež nás zastavovali či nechceme ubytovanie a ich pohľady mi spôsobovali husiu kožu. Nechcem aby to vyznelo rasisticky ale boli úplne otravní a vôbec nie podľa môjho gusta. Ako blondýna som sa tam cítila nekomfortne, hlavne po medializovaných prípadoch v Indii, kde všetci vieme ako dopadlo pár bielych turistiek.

Indické gheto

Po vstupe do budovy, kde sa nachádzalo naše ubytko sme šli cez dolné poschodie kde boli obchodíky s mobilmi, občerstvením a jedlom. Chodby tam boli úzke, špinavé a zovšadiaľ šiel hluk od ponúkajúcich indických predajcov. Jedlo, musím povedať, tam vyzeralo lahodne. Boli tam miskarne typické pre indickú kuchyňu a jedlá boli rovnaké ako v bratislavskej Thali reštike. Prázdne miesto v žalúdku sme si však šetrili na miestne špeciality.

Naše “kráľovstvo”

Izbu sme si zarezervovali cez booking.com a vyšla nás 30 eur za noc. Náš New Euro Asia Guest House sa nachádzal v bloku E na 7 poschodí. Bola som pripravená na ubytovanie mini rozmerov typického pre Hong Kong. Privítal nás Ind, veľmi milý a usadil nás na stoličku, s tým že máme chvíľku počkať lebo ešte pripravuje našu izbu. Vyzeral vo švungu z čoho som sa veľmi tešila a vydedukovala som, že recenzie hostela neklamali a je tam čisto. Keď víťazoslávne oznámil že izba je pripravená, vošli sme dnu. Chcelo sa mi plakať. Izba bola naozaj malých rozmerov. V jednom rohu bola posteľ vhodná pre 2 ľudí ázijských rozmerov, nie to pre veľkého Chomča, ktorý keď si ľahol na kríž cez posteľ, trčali mu nohy od lýtok nadol. Na toto všetko sme boli pripravení. Len tá špina!

Steny od stehien nadol boli obliate, ani nechcem vedieť čím, dlážka v rohoch sa len černela od akejsi prašnej špiny a pri pohľade pod posteľ som čakala kedy nás privíta niaký domáci “mazlíček”.

Kúpeľka vyzerala ako menší záchod s umývadlom s rozlohou 1m2, kde nad záchodom bola namontovaná sprcha. Dlážka a umývadlo sa len tak “zeleneli” a chriacheľ v umývadle od nášho vedúceho upratovacej čaty sa len tak vynímal. Tí, čo ma poznajú, vedia že s poriadkom nekráčame ruka v ruke (i keď vekom sila nášho kamarátstva exponenciálne rastie). Táto izba však bola hrôza a rozmýšľala som aký alkohol požijem aby som tam zaspala. Nakoniec na to stačilo len “pár” nachodených kilometrov v nohách a naplnené brucho.

Ako zaopatriť prázdne bruchá

Temple Street Market a veci od výmyslu sveta

Temple Street Market a veci od výmyslu sveta

V Hong Kongu sme sa tešili aj na to ako sa kulinársky vyžijeme. Mesto má povesť ako miesto, kde si na svoje prídu tí najväčší gurmáni sveta.

Kde na večeru

Hneď v prvý deň nášho príchodu sme gúglili, kde najlepšie naplniť naše žalúdky. Podľa tripadvisor-a, nikto kto navštívi Hong Kong nesmie vynechať Temple Street Market na Temple Street. Nájdete ho ľahko. Premávka sa tam zatvára už o druhej poobede, avšak žiť to tam začne až po zotmení okolo siedmej večer. Trh je plný stánkov s vecami od výmyslu sveta a podnikov s prevažne čínskou kuchyňou. Nájdete tu aj thajskú, malajskú, indickú a japonskú.

Chomčov vysnený Tom-Yum v thajskej reštaurácii

Chomčov vysnený Tom-Yum v thajskej reštaurácii

Podniky vyzerajú veľmi podobne. Sú to veľké špinavé stany, kde v zadnej časti je kuchyňa a v prednej časti sú naukladané stoly a stoličky pre zákazníkov. V niektorých stanoch je aj klimatizácia. Iné reštiky majú pod stanom len kuchyňu a stoly so stoličkami len tak na ulici pod holým nebom. Prvý dojem vám vraví, že nebudete riskovať žalúdočné problémy, keďže podniky vyzerajú špinavo, toalety ako z hororového filmu a kladiete si otázku ako asi musí vyzerať kuchyňa. Druhý dojem, kedy vidíte všetky tie najmňamnkovejšie krásne jedlá na stoloch, vám vraví, že tento gastro zážitok si nemôžete nechať ujsť.

Vybrali sme si thajskú reštauráciu, kvôli Chomčovej obľúbenej polievke Tom -Yum, ktorú ako vraví, radí vo svojom gastro rebríčku na delené prvé miesto k haluškám s bryndzou. Chomčo si objednal viete čo a ja som si dala akúsi priesvitnú polievku a špenát v ustricovej šťave.

Tom-Yum bol bohovský, priesvitná polievka taký priemer a špenát bol fajný avšak čakala som niečo viac. K tomuto všetkému si Chomčo objednal pivko a platili sme 250 hkd, čo je cca 28 eur. Celkom facka po filipínskych cenách.

Tom-Yum #2..ten prvý bol chutnejší

Tom-Yum #2..ten prvý bol chutnejší

Druhý večer na trhu som s objednávkou jedla nezaháľala a môj bomba šalát s krevetkami, kešu orieškami a mungo klíčkami, bolesť z účtu troška zmiernil. Chomčo vsadil na istotku v podobe Tom-Yum-u. Tretí večer sme šli do malajskej reštiky avšak mimo Temple Street Market-u. Podnik vyzeral čisto a na prekvapenie, ceny boli očosi nižšie ako na trhu. Práve preto sme si naobjednávali veľa jedla. Doniesli nám plný stôl lakôt a platili sme 300 HKD (cca 34 eur). Obchodníci na trhu dobre vedia, že miesto kde sa nachádza ich podnik, navštívi každý turista v Hong Kongu, čomu pripôsobia aj ceny. Mimo toho, že v prvý večer som tam nemala šťastie na výber jedla, kuchyňa je tam výborná. Čerstvé kvalitné suroviny a atmosféra stoja za to. K tomu všetkému aj žalúdok fungoval ako mal. Ak navštívite Hong Kong, nenechajte si toto miesto ujsť.

“Stravovanie” resp. hladovanie cez deň

Cez deň sme toho veľa nepojedli, kedže sme pokračovali v našom ostrovnom systéme stravovania, kde večera je jednou z najväčších radostí dňa. Ráno sme šli vypiť kávičku za “symbolických” 50 hkd (cca 6 eur) a keď sme boli naozaj hladní, kúpili sme si malú pochutinu. Buď ovocie, oriešky, alebo inú dobrotu. Vyhladovaní sme si to večer o to viac užili.

Strom na každom kroku..na zelených miestach si tu dajú naozaj záležať

Strom na každom kroku..na zelených miestach si tu dajú naozaj záležať

Hybaj! Čítať druhý diel o Hong Kong-u a dozvieš sa viac

V druhom diely “Kultúrny šok alias Hong Kong #2/2” sa dozvieš ako je to s bezpečnosťou resp. s nebezpečnosťou vo veľkomeste. Aký je Hong Kong cez deň a aký večer. Tiež si povieme aké turistické atrakcie treba navštíviť v jednotlivé časti dňa a ako sa medzi nimi dopraviť. Pre šopoholikov spomenieme aj nákupné centrá a dozviete sa, čo by sme nabudúce v Hong Kongu urobili inak.

Komentáre (01)

Post a new comment