Čo robiť ak sa pri cestovaní dostanem do problémov: Odpovedá konzul SR

Viete čo máte robiť ak stratíte v zahraničí doklady? Viete na koho sa môžete obrátiť ak máte pocit že ste v nebezpečí? Viete na aké číslo volať? Na tieto, ale aj iné otázky odpovedá Ivan, dlhoročný konzul Slovenskej republiky.

Na úvod sa nám trošku predstav, aby sme vedeli s kým máme tu česť.

Volám sa Ivan Chomo a v zahraničnej službe pracujem už viac ako 25 rokov. Na Ministerstvo zahraničných vecí Českej a Slovenskej federatívnej republiky som nastúpil v roku 1991 a mojím prvým zahraničným vyslaním bolo Mongolsko. Tam som začínal ako hospodár. Neskôr som pracoval na mnohých zastupiteľských úradoch v zahraničí v rôznych kumulovaných funkciách s postupným  zameraním sa na konzulárnu a vízovú agendu. Momentálne som na dlhodobej pracovnej ceste na ZÚ SR v Kuvajte.

Pracuješ ako konzul na Slovenskej ambasáde. Čo to v praxi znamená? Čo taký konzul robí?

Dá sa povedať, že hlavnou náplňou práce konzula v zahraničí je pomoc slovenským občanom. Ide o úradnícke úkony ako vybavovanie rôznych slovenských dokladov, overovanie dokumentov, preklady, doručovanie súdnych písomností a podobne a pomoc v núdzi pri okradnutí, zdravotných problémoch, úmrtiach, trestnej činnosti a iných nepredvídateľných situáciách.   Konzulárna činnosť je veľmi pestrá a málokedy sa jeden deň podobá druhému. Je to živá a niekedy i časovo veľmi náročná práca. Spomínam si na prípad zranenia a následného úmrtia nášho občana v himalájskom masíve, kedy som nespal tri dni a dve noci.

V akých prípadoch by mali ľudia vyhľadať konzulárnu pomoc a ako sa dokážu s takým konzulom skontaktovať?

Vyhľadať konzulárnu pomoc môže v podstate každý, kto sa dostane do situácie, ktorá si takúto pomoc vyžaduje. Určite je lepšie kontaktovať konzula a poradiť sa, ako urobiť niečo, čo situáciu bude následne komplikovať. Na to sme tam, aby sme ľuďom v núdzi pomáhali.

Pre prípad pomoci občanom SR v zahraničí je na zastupiteľských úradoch zavedená 24 hodinová konzulárna služba. Telefónne číslo uvítacej SMS pri vstupe do krajiny destinácie je číslom práve na túto službu. Kontaktné koordináty na každý zastupiteľský úrad sú uvedené aj na webovej stránke MZVaEZ SR. V krajinách, kde SR zastúpenie nemá, môže občan SR o pomoc požiadať ktorýkoľvek iný zastupiteľský úrad EÚ alebo honorárneho konzula SR.

Honorárny konzul je človek, ktorý je do funkcie menovaný po dohode obidvoch krajín a jednou z jeho povinností je i pomoc slovenským občanom v núdzi. Honorárny konzulát je zriadený tam, kde SR nemá diplomatické zastúpenie alebo je v inej časti krajiny ako zastupiteľský úrad.Zoznam honorárnych konzulov je tiež uvedený na webovej stránke MZVaEZ SR.

Čo môže náš zastupiteľský úrad alebo generálny konzulát pre vás v zahraničí urobiť:
  • vydať náhradný cestovný doklad pre občana SR na návrat do SR po predložení potvrdenia z polície
  • informovať najbližších príbuzných v prípade nehody alebo úmrtia a odporučiť nevyhnutné postupy
  • kontaktovať občanov Slovenska nachádzajúcich sa vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody a podať o nich správy príbuzným
  • na základe znalosti miestnych pomerov poradiť ako postupovať v podobných situáciách
  • v prípade potreby sprostredkovať adresy charitatívnych organizácií (nocľah, strava)
  • v prípade straty finančných prostriedkov poskytne informácie o možnostiach ich zabezpečenia zo SR
  • sprostredkovať styk s miestnymi úradmi, políciou, orgánmi činnými v trestnom konaní, osvedčí pravosť kópii, listín, podpisov, pečiatok
  • kontaktovať príbuzných alebo známych, ktorí vám môžu poslať peniaze, alebo poradiť, ako peniaze poslať
  • odporučiť miestnych advokátov, lekárov alebo tlmočníkov.
Čo nemôže pre vás náš zastupiteľský úrad alebo generálny konzulát v zahraničí urobiť:
  • poskytovať advokátske služby, dosiahnuť prepustenie z väzenia, zasahovať do vyšetrovania orgánov činných v trestnom konaní
  • zabezpečiť lepšie zaobchádzanie v nemocnici či vo väzení ako s miestnymi občanmi
  • zaplatiť účty za liečenie, ubytovanie, cestovné lístky, právnu pomoc alebo iné účty
  • poskytovať služby cestovných kancelárií, leteckých spoločností, bánk, motoristických a iných špecializovaných organizácií
  • zaobstarať ubytovanie, prácu alebo pracovné povolenie.
  • sprostredkovať alebo zabezpečiť podanie žiadosti o turistické vízum do tretieho štátu, resp. v danej veci  konať.

Stalo sa ti že sa na teba niekto obrátil s absolútnou bizarnosťou?

O takéto prípady nie je núdza.

Raz ma kontaktovala jedna pani so sťažnosťou na cestovnú kanceláriu. Pri predaji zájazdu jej ukázali fotografiu pieskovej pláže, v reáli však bola kamenná. Požiadala ma, aby som to, ako zástupca štátu, okamžite riešil.

V Malajzii mi o tretej ráno zazvonil telefón, kde sa slovenský občan informoval, aké je v Malajzii počasie, pretože tam za pár dní letí. Bolo bezvetrie a tma. Do rána som už nezaspal.

Matka dcéry, ktorá sa v  dostala do „údajných“ problémov ma požiadala, aby som pre okamžité riešenie situácie kúpil jej dcére legíny, pretože je doma nahá a tým pádom si ich nemôže ísť kúpiť sama a nemôže ísť ani na políciu oznámiť svoj problém. Nohavice má vraj mokré, lebo si ich práve oprala. Na otázku, kde jej dcéra býva, odpovedala, že niekde pri Carrefoure. Bližšiu adresu uviesť nevedela. Podotýkam, že šlo asi o stotisícové mesto od ambasády vzdialené približne 90 km. Mal som jej doniesť i niečo pod zub a piť, lebo nejedla a nepila.

Tých prípadov je samozrejme viac. Ak by sa to niekomu podarilo zhrnúť do knižnej podoby, bolo by to myslím celkom pútavé čítanie.

Povedzme, že sa niekto dostane do komplikovanej situácie a bude potrebovať konzulárnu pomoc. Čo by mal človek v problémoch urobiť vždy ako prvé a čo naopak nikdy nerobiť.

Záleží samozrejme od situácie. Treba sa snažiť reálne, pokiaľ možno bez emócií vyhodnotiť vzniknutú situáciu a pokúsiť sa určiť si priority riešenia (privolať záchranku, políciu, kontaktovať ambasádu, pokúsiť sa neutralizovať vzniknutý problém, utiecť a pod.). V prípade neovládania jazyka, nepodpisovať cudzojazyčné texty, pokiaľ im skutočne dobre nerozumiete a žiadať prekladateľa. Určite sa nechovať agresívne, nevyhrážať sa  a rešpektovať pokyny polície, aj keď by sa nezdali práve férové. V prvom rade si treba chrániť vlastný život a zdravie, aj na úkor určitých strát. V každom prípade však odporúčam kontaktovať konzula, ktorý v tej ktorej krajine má väčšie skúsenosti ako vy a v prípade potreby vie aj osobne problém riešiť.

Už máš za sebou veľa konzulárnych prípadov. S čím sa stretávaš najčastejšie?

Najčastejšie sú odcudzenia alebo straty dokladov a finančnej hotovosti. Tieto problémy vieme zvyčajne vyriešiť pomerne rýchlo a jednoducho. Slováci sú na dovolenkách pomerne živí, vydržia sa dlho do rána tešiť zo života s podporou nápojových variácií a zviditeľňujú naše regióny až do doby, keď už iní ráno tiahnu do práce. Občas natrafia na nepochopenie privolanej polície, ale kým „neopätujú streľbu“, tak sa to dá riešiť dohovorom alebo štedrou pokutou – snáď na podporu cestovného ruchu.

Úrazy, hospitalizácie a úmrtia občanov v zahraničí sú komplikovanejšie a tvoria osobitnú kapitolu. V krajinách s väčšou koncentráciou slovenskej komunity a zmiešaných manželstiev sú to mnohé vzťahové problémy, násilie na ženách, deťoch, rozvody, následné súdy až po únosy spoločných potomkov. Nie sú výnimky konzulárne asistencie pri riešení  prečinov, či trestných činov spáchaných slovenskými občanmi v zahraničí.

Určite si zažil aj veselé aj smutné príbehy. Kebyže si máš spomenúť na jeden smutný a naopak jeden veselý, ktoré by to boli?

Bohužiaľ nie len veselé, ale i tie smutné príbehy píše osud Slovákov v zahraničí. Napokon nie je ich tak málo, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Opíšem jeden, ktorý sa stal pri mojom pobyte v Indii.

Dvaja mladí a veľmi krásni ľudia si v Škandinávii zarobili prostriedky na cestu okolo sveta. Mala to byť predčasná svadobná cesta, pretože po jej skončení sa plánovali na Slovensku usadiť a založiť si rodinu. Ich cesta začínala v južnej Indii odkiaľ plánovali cestovať cez „celý svet“ späť na Slovensko. Začali cestovať autobusom, čo neskôr posúdili za natoľko nebezpečné, že si kúpili vlastnú, ojazdenú motorku (takú, čo ide maximálne 80 km/hod), ktorá sa im v indickom štáte Pandžáb nakoniec stala osudnou.

Jesenná hmla, neosvetlené nákladné auto a náraz do zadnej časti vozidla spôsobili smrť mladého chlapca a ťažké poranenie hlavy jeho priateľky, ktorá bola následkom nehody niekoľko dní v kritickom stave. Nehoda sa stala v blízkosti súkromnej neurologickej kliniky a tak okamžitý a vysoko profesionálny chirurgický zákrok zachránil dievčaťu život. Mojou úlohou v tomto prípade bolo identifikovať telo nebohého a v spolupráci s poisťovňou zabezpečiť prevoz jeho pozostatkov na Slovensko. Okrem toho bola moja povinnosť oznámiť úmrtie najskôr rodičom a neskôr i jeho partnerke, ktorá to až do môjho príchodu nevedela. To bolo pre mna to najťažšie a na celom prípade to najsmutnejšie.

Obhliadka tela i samotná úroveň indickej štátnej nemocnice ma poznačila na dlhú dobu. V súvislosti s týmto prípadom  by som rád spomenul i jeden slovenský manželský pár, ktorý v tomto regióne žil a pracoval. Keď sa dozvedeli o nehode, neváhali a na niekoľko týždňov sa i s malou dcérkou presťahovali do blízkeho hotela a dennodenne pomáhali zranenej dievčine pri jej pobyte v nemocnici. Dodnes to považujem, za niečo úžasné a výnimočné. Nikdy predtým ani potom som sa s niečím podobným a tak ľudským nestretol.

Našťastie je tých veselých príhod viac. V Kanade sa mi stalo, že zavčas ráno (okolo 6) mi rómski spoluobčania hádzali kamienky na okno mojej spálne (neviem odkiaľ to vedeli, ale triafali sa presne) a kričali: „Konzul, vstávaj, my sme už tu“. Bola to nakoniec „veselá skupinka“ a celkom milí ľudia. Opätovne stratili pasy. Povrávalo sa, že ich predávali.

Na Cypre ma kontaktoval jeden pán na tiesňovú linku, či neviem aké sú podmienky pracovných povolení a podnikania v Bielorusku. Bol na Cypre na dovolenke a niekde sa dočítal, že keď bude mať akékoľvek otázky, nech kontaktuje ZÚ. Stalo sa.

V Mongolsku mi na vízovej žiadosti poskytol žiadateľ fotografiu, kde okrem neho bolo vidno ešte aj pol jeho starej mamy a skoro celého strýka. Pri dodržaní požadovaného formátu fotografie to tak vyšlo.

V porovnaní s ostatnými národmi, povedal by si že sa Slováci v zahraničí dokážu správať disciplinovane?

Vo všeobecnosti myslím, že sú disciplinovaní. Aspoň z môjho pohľadu a mojich skúseností. Problematických je vzhľadom na počet turistov alebo Slovákov dlhodobo žijúcich v zahraničí len zlomok.

Určite máš prehľad o konzulárnych prípadoch z celého sveta. Ktoré krajiny alebo časti sveta sú z hľadiska konzulárnych prípadov nebezpečné a ktoré sú naopak najbezpečnejšie?

V každej krajine existuje určité bezpečnostné riziko. V niektorej väčšie v inej menšie. Ide o to, do akej miery si trúfame. I v samotných, povedzme „bezpečných“ krajinách a mestách sú štvrte, kde by som nešiel ani cez deň, nieto ešte po zotmení. Vždy odporúčam sledovať informácie pred cestovaním na webovej stránke MZVaEZ SR, kde sú aj aktuálne upozornenia pre konkrétnu krajinu a ak necestujete často, alebo cestujete prvý krát, nájdete tam veľa užitočných informácií.

Čo ak sa na cestu rozhodne vydať sama žena? Je to podľa teba bezpečné?

Cestovať sám je vždy väčšie riziko, ako cestovať vo dvojici, prípadne v skupine. Samej žene to všeobecne neodporúčam, i keď treba brať do úvahy aj destináciu. Je rozdiel cestovať do Škandinávie alebo do Indie.

Ďakujeme za poznatky. Ak by si mohol čitateľom na záver povedať jedinú radu alebo múdrosť, čo by si im pri cestovaní odporučil?

Trochu by som tvoju otázku otočil. Nadhľad, tolerancia, skúsenosti sú niektoré z benefitov, ktoré cestovanie prináša. Preto odporúčam všetkým a hlavne mladým ľuďom cestovať. Čo najviac, ak im to podmienky umožňujú.

Pri mojom cestovaní som zistil, že chudoba na Slovensku je nie až taká istá ako v Indii alebo Egypte,  že máme v dodržiavaní predpisov čo doháňať za Singapurom alebo Kanadou,  že moslimská matka má rovnako rada svoje deti, ako hociktorá iná matka na svete a nepraje si vojnu, že černoch môže byť fajn chlapík do partie a veselo môže byť aj s Arabom hoci nepije alkohol. Obyčajný Američan je rovnako dobrosrdečný, ako obyčajný Rus, Mongol, Maďar alebo Čech.  Na ľudí, vzťahy, náboženstvá a celkovo na život pozerám inými očami ako človek, ktorý takéto skúsenosti nemá. Ľudia sú dobrí aj zlí. Ja som mal v živote to šťastie, že pri „potulkách svetom“ som stretával viac tých dobrých. Preto cestujte a myslím si, že budete mať podobné skúsenosti ako ja.

A múdrosť? Čo najviac používajte úsmev. Úsmev je všeobecne a pri cestovaní obzvlášť, veľká zbraň. Zväčša je opätovaný ochotou a dôverou. Nadradenosť a povýšenectvo odporom.

— Máte ďalšie otázky? Napíšte ich do komentárov —

Post a new comment