Prečo cestovanie nieje len med lízať

O 16.00 na železničnej stanici v Liptovskom Mikuláši sa začína naše cestovateľské dobrodružstvo. Eufória, ktorá nás sprevádzala týždne pred odletom sa už skoro vytratila a začíname si konečne uvedomovať aj odvrátenú stranu cestovania. To cestovanie samotné. Vysvetlím. Aj keď si to veľa ľudí až tak neuvedomuje existujú podľa mňa dva druhy cestovania, cestovanie a to cestovanie kým začnete cestovať.

Kým cestovanie je tá radostná časť, ktorá prináša finálne produkty ako krásne miesta, nových ľudí a spoznávanie kultúr, cestovanie kým začnete cestovať je tá odvrátená časť, ktorú musíte absolvovať aby ste sa dostali z jedného miesta na druhé a mohli začať cestovať. Vedia vám ju však spríjemniť kamoši.

Stanley s Ivkou ktorí nám robili príjemnú spoločnosť cestou do Prahy.

Stanley s Ivkou ktorí nám robili príjemnú spoločnosť cestou do Prahy.

 

Brky na nástupišti v Olomouci, ktorý si prišiel na jeho "kočkolape" dať snami jeden "na vrtule"

Brky na nástupišti v Olomouci, ktorý si prišiel na jeho “kočkolape” dať s nami jeden “na vrtule”

Nehľadiac na svetlé momenty, táto pasáž prináša, aspoň mne, viac útrap ako radosti. Som na to asi príliš netrpezlivý a už mám veľa nacestované na to, aby som našiel niečo zaujímavé na stanici, vlaku či letisku a veľkom množstve nespratnej batožiny. Je to niečo ako cestovanie na vysokú školu. Túto nepríjemnú časť obzvlášť znechucujú destinácie ktoré sú ďaleko, ako napríklad táto naša, ostrov Cebu na Filipínach a neskôr malý ostrov Siargao. Celá cesta nám bude trvať skoro dva dni. To znamená 2 dní bez postele, neustále v polostrehu, podráždení a nevyspatí.

Tento príspevok píšem z letiska Heathrow, už som na nohách  26 hodín, s prerývavým 2 hodinovým spánkom na našich kufroch na letisku v Prahe, popri tom ako tam nejaký človek behal na čistiacom vozítku. Zároveň sa snažím si nepospať, pretože nás čaká 11 hodinový let z Heathrow do Hong Kongu a keďže sa celkom bojím lietať, dúfam že sa mi podarí v tom lietadle zaspať. Plánujem tento plán podporiť aj alkoholom, ktorý je na mojich cestách, verným a dobrým spoločníkom.

Obdivujem ľudí, ktorí prespia turbolencie z ktorých mám ja prepotené tričko. Premýšľal som nad tým už veľa krát, prečo nemám strach z výšky, z rýchlosti alebo čohokoľvek iného ale bojím sa nasadnúť na „najbezpečnejší“ dopravný prostriedok. Bude to asi tým, že zrazu nemám nad situáciou kontrolu. Myslím si, že by som sa bál o dosť menej kebyže som pilot a mám v rukách kormidlo. Celkovo to nie je strach zo smrti, ale z tých minút predtým kedy by som sa v plechovej krabici bez úniku rútil k zemi. Je to niečo ako strach z ihiel a injekcií. Podstata strachu je viac menej irelevantná, ale zároveň sa toho bojím.

Ale dosť bolo filozofického okienka. Ako som spomínal už skôr, snažím sa myslieť na tie príjemné časti cestovania. Rozmýšľam, aké to tam všetko bude, predstavujem si jednotlivé miesta a snažím sa svoje predstavy zapamätať nech sa potom môžem pozastaviť nad tým aké boli všetky mylné a aké je to na mieste všetko iné. V mojich predstavách bude na ostrove len zopár ľudí, dlhé biele pláže olemované palmami a vysmiati miestni domorodci. Mám  radosť z toho, že neviem čo ma čaká a radosť aj z toho že preruším niekoľkoročný pracovný stereotyp a budem sa opäť cítiť, že si život naplno užívam.

Keď sa tak pozerám spätne na svoj život, pamätám si hlavne krásne zážitky. Ako dieťa som veľmi chcel počítač – po niekoľkých rokoch si ho naši kúpili, viem že som bol šťastný ale niako sa to aj tak zo spomienok skoro vytratilo a už nemám šajnu, čo to bol za počítač a nevedel by som povedať ani jeho farbu. Čo si však pamätám do detailov sú zážitky. Napríklad si pamätám ako som chytil v Mongolsku svoju prvú rybu a utĺkol ju o skalu, chudák pstruh. Vtedy som mal síce iba 5 rokov ale kebyže viem kresliť, tak som stále schopný nakresliť presne to miesto, s vysokými piesočnatými brehmi a riekou, ktorá sa zatáčala  doľava. Preto sa veľmi teším na príhody a som zvedavý na zážitky, ktorými ma cestovanie na tomto našom dobrodružstve odmení.

Na monitore už svieti boarding, 4 pivečko je dopité a tak zatváram PC a idem radšej ďalej myslieť na to čo ma čaká na Siragau. Cestovaniu zdar.

Post a new comment